Skoro matkou

1. února 2017 v 19:33 | Nikia |  Nikia na téma týdne
Raz príde deň, kedy si povieš, že si rada sama.

Že ti v živote nič nechýba.
Že si užívaš momenty bez partnera.
Že si spokojná sama so sebou.
Že si plníš sny, v ktorých by ťa druhý len brzdil.

Usmievaš sa, keď ráno vstávaš do práce, aj keď vieš že ťa čaká 14 hodín za počítačom pri riešení možných aj nemožných stažností.
Dlhé chvíle si vypĺňaš zoznamovacím "shitom" pokec.sk. Bavíš sa na tých suchých vtipoch chlapov, pardón, chlapCov ktorí už nevedia ako inak zaujať.
Prichádzajú ti na mail všelijaké intímne fotky, z ktorých vieš založiť aj novú pornostránku. Ale nechce sa ti.
Chodia ti správy, na ktorých sa tak nahlas bavíš, že šéf stojí za tvojim chrbtom a chce sa baviť spolu s tebou.
Baví ťa robiť si srandu z tých zvláštných tvorov, ktorí ťa lákajú na svoje svaly a róbusné intímne partie.
Niečo ti ale poviem. V tedy keď to najmenej čakáš ti napíše rozumný a inteligentný chlap. Teraz naozaj už chlap.
Bavíte sa v iných dimenziach. Nie o povrchnosti a typickej kráse udanej veľkosťou S alebo 90 60 90.
Je tu niečo, čo z neho vyžaruje. Niečo, čo ťa láka za každým viac a viac.
Sama si to nechceš priznať ale po pár dňoch strávených písaním s NÍM na neho myslíš hneď ako vstaneš. Máš chuť s ním zdieľať všetko, čo cez deň zažiješ. Čo sa to len v tvojom vnútri deje. Nemala si v pláne niečo k niekomu cítiť.
Veď ti bolo tak dobre samej!

Najpriek tomu, to ale nechceš zastaviť. Trávite písaním a vymieňaním random fotiek stále viac času. Povieš si, že za stretnutie s ním nič nedáš. Aj keď je pravda, že je trošku starší ako chlapci s ktorými si chodila do teraz na rande.
Nevadí.
Po pár dňoch neustáleho písania sa dohodnete na stretnutí. Buď teraz alebo nikdy. Začínaš mať stres. Nevieš čo čakať. Blíži sa deň D. Povieš si, že to je jednoduché, nič sa nedeje. Pri najhoršom sa už nestretnete.
Omyl dievča.
Deň pred oficiálnym "rande" sa začne správať divne. Asi to je len stres. Nie. Príde ti správa, že ti musí niečo povedať. Ešte pred tým ako sa stretnete. DO PEKLA!
Si nervozna. Kým píše si ku každému odporná. Nevieš, čo čakať. Si zúfalá.
V tom to príde. Jednoduchá správa. On je otec! Rozvedený otec.

Prosím?
Nie
Neverím.
Do čerta poslal ti aj fotku.
Čo teraz? Stretnúť? Nestretnúť? Plačeš
Ako je toto možné?
Chceš chvíľku ticha a samoty. Sľúbiš, že sa ozveš a oznámiš mu či sa napriek tomu chceš stretnúť alebo nie.
Plačeš. 20 min. 30 min. 1 hodinu...
"Kde sa zajtra stretneme?"
Odvaha ti nechýba dievča.
Deň D. Všetko krásne. Kytica nesmie chýbať. Romantika. Hviezdy. Vy dvaja
Krása
Deň na to sa rozhodneš porozprávať s maminou. Je to predsa tvoja staršia a skúsenejšia verzia.
"Pozri, študuješ pedagogiku, sociálny smer, nemôžeš ho odsúdiť preto, že mu nevyšlo manželstvo a že má dieťa."
Máš pravdu Mami. Či nie?
Funguješ ďalej. Keď si s ním neuvažuješ nad tým aké to bude ťažké. Kamarátka, ktorá si prešla niečím podobným ti povie aby si ušla. Že budeš zranená a nebude to zranenie len na pár dní. Že sa zaľúbiš do dieťaťa viac ako do partnera. Čo potom? Ujdeš?
Nechceš. Chceš byť s ním. Ľúbiš ho.
Príde deň kedy máš spoznať dieťa. Bože. tie stresy. Pracuješ s deťmi. Nemáš problém si ich vždy získať na svoju stranu. Ale toto je iné. Je to kurevský iné!
Príde to. Celá sa trasieš. Nevieš čo mu povedať. Nevieš či sa ho dotknúť. Či ho objať. Len sa usmievaš.
Pojem strach až teraz naberá skutočný zmysel.
Bože zvládneš to? Zvládneš byť "mamou"?
Nevieš. Ale napriek strachu to chceš zvládnuť.
Vieš, že to bude náročné.
Nie.

Ono to je náročné už teraz.
Na prvom stretnutí si ho získaš bebe brumíkom. Vieš, že to ale nebude takto naveky.
Nevadí. Zatiaľ to funguje.
Druhé stretnutie. Trasieš sa ešte viac. Už nemáš totižto brumíka. Nejdeš na istotu. Čo teraz?
Všetko to opadne, keď tvoj dôvod strachu vystúpi z auta a rozuteká sa za tebou aby ťa objal.
Bože
Strach je preč. Cítiš niečo iné. Zodpovednosť
Čo bude ďalej?
Toto už nie je sranda.
Vieš, že prídu dni kedy budete spolu tráviť viac času. Čo bude potom?
Potláčaš tie myšlienky. Zvládneš to.
Vieš, že budú ťažké dni. Ale predsa si silná žena.
Prvé spoločné výlety, tie šoky dieťaťa, keď si pre neho cudzia osoba a nechce ťa chytiť za ruku. Keď chce aby ho z auta vytiahol tatinko a nie ty. Bolí to. Samozrejme, že to bolí. Nie si bezcitná. Musíš sa s tým však zmieriť. Otec bude vždy na prvom mieste.
Musíš sa zmieriť s tým, že od teraz bude všetko podľa dieťaťa. Všetko sa bude musieť prispôsobiť jeho potrebám. Tomu, čo chce ono. Kam chce ísť ono. Žiadne kľudné prechádzky s priateľom. Raz držíš dieťa. Potom bicyklík. Nie ruku chlapa, ktorého ľubíš.
Chceš preskočiť to pekné a ísť do takéhoto vzťahu? Určite to zvládneš?
Áno. Áno
Pretože chceš.

Predýchaš to keď dieťa plače lebo chce aby ho zo stoličky zložil tatinko a nie ty. Predýchaš to, že chce držať za ruku tatinka a nie teba. Prečo? Pretože prídu dni kedy chce aby si ho okúpala ty. Aby si s ním lietadielko urobila ty. Aby si sa s ním hrala na schovávačku ty. Nie tatinko, ale ty.
Tie slzy po nociach kvôli obavám, že ťa nebude mať rado sa stratia keď sa chce s tebou hrať, keď volá teba, keď kričí na teba, keď sa na teba pýta, aj keď nie si s nimi, keď je choré a pýta sa kde si. Vtedy si uvedomíš, že toto celé sa oplatilo.
Uvedomíš si, že cítiš niečo, čo si nikdy necítila. Že sa ti ukazuje cit, ktorý bol pre teba do vtedy nepoznaný.
Začínaš ľúbiť cudzie dieťa.
Noci, ktoré si prebdela a preplakala, pretože si mala strach či ťa príjme. Situácie, kedy si mala strach povedať niečo k jeho výchove. Momenty, kedy si si radšej zahrýzla do jazyka akoby si mala riešiť to, že si tvoj partner píše s bývalou manželkou.
To, že si proste MUSELA akceptovať jeho exmanželku. Majú predsa spolu dieťa. To, že rozhovor o nej bol na dennom poriadku. Predýchala si aj to, že boli spolu vonku. "Chceme ukázať malému, že nás má stale oboch aj keď nie sme spolu". Aha jasné.
Tolerovala si všetko. Bolestivo si čakala kedy sa ti po celom dni ozve a nevadilo ti, že si zistila, že bol s ňou. (Nevadilo?) Že spolu u nej kúpali dieťa. Nuž. Tolerancia. Trpezlivosť. Toto všetko si sa vo vzťahu s ním naučila.
Toľko si obetovala. Toľko si dala to toho aby si ľúbila dvoch ľudí. Aby si rozdelila lásku na lásku partnerskú a lásku k dieťaťu. Toľko si preplakala lebo ti chýbal malý. Toľko si si zvykala na jeho prítomnosť až si si v jeden deň nevedela zvyknúť na jeho neprítomnosť.
Idilka. Koľko ľudí ti vraví, že toto nie je vzťah pre teba. Dieťa nie. Nie cudzie. Že si zaslúžiš niečo čisté. Niečo pravé.
Čo je čistejšie ako láska dieťaťa?
Nič.

Toľko tomu veríš a si predsvedčená, že je to to pravé na čo si čakala. Konečne skutočne ľúbiš. Dovtedy si necítila to, čo si cítila teraz. Si šťastná. Tešíš sa na jedného aj na druhého.
Vidíš ako oduševnene ti dieťa kýva, keď sedíš vo vlaku a odchádzaš od nich, aby si bola pár dní aj doma. Vlak sa pohne a ty plačeš. Chýba ti. Chýba ti ten človiečik. Chýba ti jeho dotyk. To ako sa s tebou na kúpalisku delil o jablko. Ako si odhryzol on a potom ho podal tebe. To ako ťa ťahal sa s ním hrať. To ako sa tešil z bublifuku, ktorý si mu dala. To ako ti varil kávičku na pieskovisku a podával zmrzlinu z kamienkov. Si preč pár sekúnd ale chceš ísť späť. Plačeš. Stále. Až tak, že ti ľudia vo vlaku vravia ako krásne ti synček kýval. Bože
Máš všetko ale zároveň ti niečo chýba.

Čas ktorý si venovala jemu je vzácny. Nechceš ho vrátiť späť.
Nechceš o neho prísť.
V tej chvíli ale nevieš, že ten čas s ním sa blíži do konečnej stanice. Ešte nevieš, že ti čochvíľa bude odobratý podstatný kus zo srdca.
Rozchod z rozumu? Existuje
Tak ti niekto koho si ľúbila vezme to čo si milovala. Len tak. Veď prečo nie?!
Zobral ti niečo na čo si si dlho zvykala. Čomu si venovala veľa času. Zobral s tým aj časť srdca, ktoré si dovtedy nikomu nevenovala. Odišlo s dieťaťom.
A ty vieš, že tá časť ti bude chýbať.
Navždy


Pokud jste dočetli až sem, poznali jste reálný příběh jedné mojí blízké osoby. Příběh co dokonale láme srdce. Protože všichni žijeme v iluzích.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 B | Web | 1. února 2017 v 20:50 | Reagovat

Srdceryvný příběh

2 Annie Hastings | Web | 1. února 2017 v 21:05 | Reagovat

Krásné ♥

3 adís | E-mail | Web | 1. února 2017 v 21:14 | Reagovat

Ty bláho... tak to je smutný. Ale snad si osůbka najdou novou cestu a dá lásku někomu, jež si to zaslouží. Příběh je krásný, řekni své blízké osobě, ať se drží na pevnině, nýbrž pod vodou. Opravdu krásné.

4 Jana | E-mail | Web | 2. února 2017 v 14:26 | Reagovat

Nic krásnějšího jsem dlouho nečetla ...

5 Lukáš | 5. února 2017 v 2:30 | Reagovat

Krásny no zároveň smutný príbeh, no aj taká býva láska. Autorka krásne precítila svoje sklamanie v láske, no treba zodvihnúť hlavu hore, pretože možno tento moment je začiatkom niečoho krásneho

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama